reklama

Pád Atlantídy alebo disutopická utópia, časť 3

„Ľudia sú skutočne slobodný až vďaka terajšiemu systému. Dovtedy boli otrokmi peňazí!“ ohradil sa Arantagos. „Lenže keď existovali, peniaze generovali nedostatok a ľudia mali prácu, ktorou by vyplnili svoj voľný čas. Systém bol tak nastavený. A bol to dobrý systém.“ hovoril muž.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

„Tento systém, sa ale stane nepotrebný, keď spoločnosť dosiahne istého stupňa rozvoja a vzdelania! A my sme ho dosiahli. V skutočnosti ste silne spiatočnícky, konzervatívny. Ale to by nebol ten najväčší problém. Poznám ďalších takých ľudí. Lenže vy máte ten problém, že ste duševne prázdny a niečím sa túto prázdnotu pokúšate zaplniť. A tak ste vytvorili tie vaše šialené plány, kde chcete získať moc a zotročiť ľudí. Vrátiť ich na koľaj, ktorá už mala zostať navždy opustená. Chcete ich vrátiť do dôb, kedy bojovali medzi sebou. Chcete sa pýšiť nad ostatnými, že aký ste mocný a bohatý, zatiaľ čo ostatný nie sú. Že aký ste vzdelaný a inteligentný, zatiaľ čo ostatný nie sú. Vytvoríte si okolo seba skupinku ľudí, ktorí vám budú nejaký čas verní a oddaní. A ostatných degradujete na... čosi. Veď nebudú mať v tom vašom hospodárstve využitie. To by ste museli zničiť naše továrne a na ich mieste postaviť nové, kde by pracovali títo ľudia. Museli by ste vytvoriť aj pracovné miesta v iných odvetviach hospodárstva. Museli by ste zabezpečiť peniaze pred infláciou a rôznymi inými finančnými neduhmi, inak by táto bublina len neustále narastala a raz by praskla. Ľudia by prišli o peniaze a prácu, ktorá ich živila. Tak by sa šírila len chudoba a z tej vznikajú konflikty, pretože ľudia bojujú o zdroje, aby prežili.“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Vidno, že ste múdri, pán Lapidukos.“ skonštatoval Atikulus.

„Ďakujem, ale aj vy ste duševne prázdny. Každý z vás. Neviete správne naložiť so sebou samým. Svoju prázdnotu chcete nahradiť materializmom a mocou.“

„A ja som vás pochválil.“ uškrnul sa Atikulus. „Viem, že aká bude vaša otázka, ale aj tak by som sa chcel vás to opýtať. Idete s nami?“

Arantagos na neho civel. Nevšimol si, že sa k nemu z ľava (tam kde bol otočený chrbtom) nenápadne približuje Kulko. „Zbláznili ste sa? Žiadny súdny človek by sa k vám nepridal.“

„Dobre, tak nemám inú možnosť.“ Atikulus kývol hlavou a Kulko schmatol Arantaga za ruky a zviazal ich tak rýchlo, že Arantagos ani nestihol zareagovať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Čo to...“

„Ste teraz pre nás príliš nebezpečný. Mysleli sme si, že keď ste taký inteligentný a čestný, že sa k nám pridáte. No mýlili sme sa. Viete kto sme a kde sme a teraz sa Vás musíme zbaviť. Kulko máš to na starosti.“ prikázal Atikulus.

Kulko poslušne prikývol, ale Arantagos sa bránil. „To nemôžete! To je proti všetkým pravidlám...“

„My tvoríme pravidlá. My budeme tvoriť zákon. My budeme vláda Atlantídy. Odveď ho a poprav.“

Arantagos zmeravel. To bol snáď zlý sen. Kulko ho ťahal hore schodmi do vrchnej časti chaty. Tam ho hodil o zem. Vytiahol zbraň a namieril ju na svoju obeť. Tá sa vtedy sa zmohol na slovo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Kulko, to snáď neurobíš. Sme predsa starý známy...“

„Plním rozkazy.“

„Lenže ty si slobodný človek! Ty nie si nikomu podriadený.“

„Atlantída potrebuje vedenie, inak padne!“

„Tu nejde o Atlantídu! Tu ide o teba. Prichádzaš o svoju dušu. Stáva sa z teba bezduchá bábka v ich rukách. Čo nevidíš ako sa k tebe správajú? Ako k nejakej veci. Sám na sebe vidíš, čo zrobia s Atlantídou, ak im dovolíš aby sa zmocnili vlády. Zotročia si ju! Ty máš teraz v rukách osud celej civilizácie! Stačí ak ich pôjdeš udať na políciu. Oni to potom pôjdu riešiť. Ale ty musíš pochopiť o čom im ide!“

„Nemôžem ísť na políciu.“ povedal Kulko. „Celé vedenie sa spolčilo s nimi. Celé bezpečnostné zložky sa s nimi spolčili. To oni im dodali zbrane. Atikulus s vedením sú dobrí kamaráti. Starí známi.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„O akých zbraniach hovoríš?“ opatrne sa opýtal Arantagos.

„Prednedávnom archeológovia objavili staré záznamy a návody na výrobu pokročilých zbraní pochádzajúcich ešte z čias pred druhým zničením. Tieto zbrane spôsobili rozpad Atlantskej pevniny na 10 častí.“

Arantagovi sa zatmelo pred očami. To nie je možné. Oni chcú tieto zbrane použiť na prevzatie moci? To bude mať strašné následky.

„Králi Atlantídy sa vrátia do svojej citadely v Poseidónii ku chrámu boha morí s dvoma prameňmi a budú odtiaľ vládnuť. Postavia ju znovu na nohy a bude žiariť krajšie ako počas celej histórie predtým. Atlantída ovládne svet, zaujme miesto, ktoré jej právoplatne patrí. Podrobí si homoliov (Homo sapiens sapiens) a humulov (neandertálci), lebo títo tvorovia nie sú hodní dýchať rovnaký vzduch ako Atlanťania.“ sústredene z pamäte rozprával Kulko.

Arantagos už nevedel čo si o tom má myslieť. Videl ako jeden z jeho kamarátov je zmanipulovaný a nevedel či je cesta späť. Chvíľu bolo ticho.

„Viem, že máš pravdu Arantagos. So všetkým.“ odrazu vyhŕkol Kulko. Táto zmena Arantaga ešte viac vydesila. „Od začiatku si mal. Teraz som si to uvedomil. Celé je to len blud! Teraz som si uvedomil, že nie som slobodný!“ posledné slovo Kulko vykríkol a loveckou pištoľou si strelil do spánku. Krv ostriekala najbližšiu stenu. Arantagos nevedel, čo si o tom myslieť. Toto sa jednoducho nedalo očakávať. Celý roztrasený vstal podišiel k Kulkovi a zavrel mu prázdne otvorené oči...

Za chvíľu už utekal čo najďalej od tej chaty, ktorá chatou v skutočnosti ani nebola. Spred chaty zobral Kulkovo minivznášadlo. Uháňal čo najrýchlejšie k mestu Poseidónia k jeho domovu, kde sa mali začať diať veci, ktoré už nikto nevidel stáročia...

Vrazil do svojho domu a tam našiel Lemilu v spoločnosti priateľov. Všetci ho pozdravili. Lemila si ako prvá všimla, že je vydesený.

„Arantagos, čo sa stalo?“

„Všetci musíte opustiť Poseidóniu, hlavne ty Lemila.“ behom dvoch sekúnd zo seba vychrlil Arantagos.

Všetci na neho prekvapene pozreli. „My nikam nejdeme. Nič nehrozí.“

„Vy nič nechápete! Teraz som sa vrátil z tej chaty. Tam sa stretli šialenci, ktorí chcú ovládnuť Atlantídu!“

„Prečo by ťa tam Kulko zaviedol?“ s úsmevom sa opýtala Lemila. Pri tom mene Arantaga pichlo u srdca ale musel to povedať. „Pretože on sám k nim patril. Lenže degradovali ho na sluhu. Teraz je mŕtvy.“

Atmosféra zhustla. Bolo ju možné priam krájať.

„Čo si povedal?“ opýtal sa jedna z kamarátok zhrozene.

„Kulko je mŕtvy. Síce sa zabil sám, ale nepriamo to spôsobili tí ľudia z chaty. Preto musíte všetky odísť preč z Atlantídy. Začnú sa tu diať veľmi zlé veci.“ vravel im Arantagos.

„Musíme ísť na políciu...“ začala Lemila.

„Nemôžeš ísť na políciu! Sú s nimi! Celé to je jedno veľké spiknutie!“

„Počkaj,“ prehovoril ďalší z kamarátov. „Ak je polícia s nimi, to znamená, že ovláda PISSPO.“

„Čo?“

„Počítačový integrovaný systém pre spĺňanie potrieb obyvateľstva. Je všade okolo nás. Toto je ten systém, napríklad čo máš v spálni, keď vychádza slnko, tak ti svetlo pustí do izby, otvára ti dvere, je napojené na všetky dôležité továrne, záchranku, hasičov i políciu, keby bol nejaký problém. Nikto síce do neho nemá právo zasahovať, ale keby polícia chcela, tak by sa do neho vedela nabúrať. Je to v podstate akýsi veľký brat. Ešte pred druhým zničením bol veľký brat zavedený v Poseidónii, a vláda tak vedela o každom všetko i to čo aktuálne robil. PISSPO je toho tiež schopný, stačí ho len vhodne naprogramovať.“

Arantaga napadla myšlienka, ktorá ho veľmi znepokojovala. „Počkaj, keď je to čo hovoríš pravda, tak potom vedia o čom sme sa teraz rozprávali, vedia, že som z tej chaty utiekol. Preto musíte utiecť čo najďalej od Atlantídy. Pôjdu po vás. Keď nad tým tak rozmýšľam...“ Arantagos zmĺkol. Z vonku začul kroky. Pozrel sa von oknom a tam stálo zopár chlapíkov so zbraňami.

„To je Varyhu gang!“ vykríkla Lemilina kamarátka.

Hoci to bolo počuť tlmene, vedeli čo kričí ich vodca.

„Menom vojvodu z Hekelie, som Vás prišiel popraviť Arantagos Lapidukos. A spolu s Vami všetkých, ktorí sú s vami v tom dome!“

Namierili svoje zbrane a začali strieľať. Hoci bol dom postavený z ľahkých, no z odolných materiálov, nebol postavený aby vydržal streľbu. Arantagos ešte stihol skočiť po Lemile, aby ju ochránil, už cítil ako mu guľky preleteli blízko ucha. Ozval sa strašný rev. Mnoho kamarátov a kamarátiek, ktoré nestihli včas zareagovať boli buď ťažko zranení, alebo rovno mŕtvi. Ranení sa plazili po zemi a snažili sa dostať preč.

Arantagos si ešte stihol všimnúť ako do domu letí nejaká fľaša so zapálenou handrou a už bol dom v plameňoch. Zobral Lemilu do rúk a utekal ako mu sily stačili. Ešte raz počul ako streľba prevrtáva steny domu. Vyšli na zadný dvor.

„Čo bude teraz?“ spýtala sa Lemila, keď sa trochu pookriala. Celé to niesla statočne, hoci sa dosť triasla a mala slzy na krajíčku.

„Musíme varovať čo najviac ľudí. Obyvatelia Poseidónie sa im musia postaviť. Musia...“

Lemila položila svoju roku na Arantagovo líce. „Myslíš si, že ti niekto bude veriť? Celé to znie naproste šialene. Hotové fantazmagórenie.“

„A ako vysvetlíš toto?“ Arantagos ukázal na ich bývali domov.

„Varyhu gang terorizuje ľudí už celé mesiace.“

„Správne, celé mesiace! Mesiace! PISSPO ich už dávno malo identifikovať Už po prvej akcii. Ako je možné, že tak dlho unikajú? Jediné možné vysvetlenie je, že majú sú napojený na tých ľudí z chaty. Teraz keď si tak spomínam, tak pod tou chatou mali všelijaké množstvo výpočtovej techniky. To musí byť ich centrum!“ Arantagos žasol nad významom svojich myšlienok.

„Prečo by ťa zobrali do svojej centrály?“

„Dúfali, že ma dostanú na svoju stranu, že ma presvedčia o svojej pravde. Teda, o tom o čom si mysleli, že je pravda.“

„ Ale ako chceš proti nim bojovať? Si sám proti toľkých ľuďom. Je to síce romantické, ale nemáš šancu.“

„Ani utiecť nemôžeme.“ uvažoval Arantagos. „Prístavy sú tiež napojené na PISSPO.“

„Bolo by možné odstaviť PISSPO?“

„Bez totálneho kolapsu? Pochybujem. A aj keby, tak by sme potom ani nemuseli utekať.“

Chvíľu tam stáli a pozerali jeden na druhého. Obaja cítili to isté.

Zem sa pod nimi jemne chvela, no to chvenie naberalo na intenzite. Bolo stále silnejšie, až ich to zrazilo na zem a steny domov naokolo začali praskať. Von z nich utekali vydesení obyvatelia netušiac čo sa deje.

Maroš Tažik

Maroš Tažik

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Študent ekonomickej školy s literárnou záľubou. Poviedkár a románopisec. Zoznam autorových rubrík:  PoviedkySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu