Čas revolúcie - časť 4. Revolúcia vykonaná

Autor: Maroš Tažik | 9.3.2012 o 17:46 | (upravené 9.3.2012 o 18:45) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  64x

Počas vládnej porady vypukla skutočná revolúcia. Dav sa prebil cez plot paláca a vnikol doň. Prezident sa stretol s jedným z účastníkov. Posledná časť.   pozn. aut. všetky mená sú vymyslené a všetky zhody so skutočných svetom je čiste náhodná

"Dobrý deň, pán prezident." prehovoril revolucionár.

Prezident tam stál a hľadel striedavo na pištoľ a na neho. Zdal sa mu povedomý.

"Vy ma nespoznávate, pán prezident?" opýtal sa revolucionár.

Ten tam stál, neschopný pohybu ale v mozgu mu to priam šumelo. Vtedy prišlo osvietenie.

"Kruci." spomenul si. Dotyčný človek stojaci pred ním bol kedysi jeho politický oponent, ešte v časoch kedy bol minister vnútra. So súhlasom vtedajšieho prezidenta vydal tajný príkaz na jeho odstránenie. Tajná služba mala použiť vtedy a teraz bežnú praktiku. V noci uniesť a niekde na odľahlom mieste tajne popraviť. Prvú časť splnili. Druhú očividne nie.

"Zdravím ťa, Krušak." pozdravil sa prezident. "Dlho sme sa nevideli. Kde si sa túlal?"

Na Krušakovej tvári sa mžiku vytvorila šialená grimasa. "Nebudem, ťa šetriť, za to že si teraz prezident. Bez problémov ťa na mieste zastrelím."

"Keby si to chcel urobiť, tak by ma už zastrelil. Ako ťa poznám máš iný plán."

Krušak sa nebezpečne zasmial. "V tú noc, som ti prisahal pomstu. Za celé tie roky som plánoval pomstu. Do mesta som prišiel naviazať kontakt s mafiou aby mi pomohla. Ako náhodné, keď sa mi dostali do rúk tie dokumenty. Bol to priam zlatý poklad. Hneď som vedel, čo som získal."

"Takže mám predpokladať, že to ty si dal tie dokumenty na sociálnu sieť?" opýtal sa prezident. Z celej sily sa držal na nohách. Vedel, že koniec môže prísť veľmi rýchlo. Ak mal zomrieť, tak jedine s hlavou vztýčenou.

"Aj som zorganizoval túto demonštráciu. Ľudia boli taký rozhorčený, že sa sami pridávali a dokonca sami chystali protesty v iných mestách. Uvedomelá spoločnosť, keď sa tak rýchlo dokázali zorganizovať."

"Veľmi uvedomelá."

Krušak pokýval pištoľou. "Je na čase aby si pykal za svoju minulosť, Pohraničný alebo ex-prezident Pohraničný? Teraz ťa ľud ťažko znovuzvolí do funkcie prezidenta."

"Myslíš si, že teba áno?" odvážne sa opýtal prezident.

"Ja o tú česť nežiadam. Ale keď to moji spolubojovníci budú chcieť tak sa úradu ujmem. Je čas skoncovať s tvojou skorumpovanou vládou. Cha!" zasmial sa Krušak. "Keď som videl tvoje meno na tých papieroch, nemohol som tomu uveriť! Vyskytoval si sa tam málo, najviac ten tvoj minister... Divanovský?..."

"Divadelný?"

"Ten. Ten skončí s na popravisku. Prijímanie úplatkov v sume skoro 150 miliárd korún! To je riadne veľká suma aj keď je za celú jeho doterajšiu kariéru. Pohraničný, nezabudni, že za korupciu je trest smrti a ten ani teba neminie! To si zapíš za uši!"

"Je to riziko. Republika už nie je tým čím bývala. Spoločnosťou slobodných ľudí s právami ale aj s povinnosťami a so spoločným cieľom, spoločnou motiváciou. Vládne tu dekadencia a len uspokojovanie vlastných potrieb."

"To vraví ten pravý." zachechtal sa Krušak. "Tam kde je moc, tam sú aj peniaze, a tam kde sú peniaze, je aj korupcia. Nemenný zákon politiky, ktorý nevykorení nikto."

"Ale ak sa do politiky dostanú čestní ľudia..."

"Tak skorumpujú." jednoducho to ukončil Krušak. "Poďme vonku na nádvorie. Ešte raz sa pozri na fasádu tohto paláca, pretože ju už živý neuvidíš."

Vyšli pred palác. Ľudia tam boli ticho. S úctou ale i s nechuťou hľadeli na svojho doterajšieho prezidenta. Ešte v ten deň nasledoval narýchlo zvolaný súdny proces, ktorý skôr pripomínal frašku. Predsedal mu nejaký divný muž, ktorý bol nepochybne pod Krušakovým vplyvom.

Bolo vynesených 19 rozsudkov smrti. Nebola odsúdená len jediná ministerka a to Sidónia Kováčová (ako neskôr prezident zistil, sudca bol do nej po uši zamilovaný), hoci Krušak protestoval. Taktiež nebol k smrti odsúdený prezident. Predsa len existovala ako taká úcta k tomuto úradu. Prezident bol nielen hlavou štátu ale aj predsedom vlády. Krušak zúril ešte viac. Bol červený ako repa a na spánku mu nebezpečne pulzovala žila. Zvyšné rozsudky patrili vládnym poradcom, a niektorým členom tajnej služby. Iný ľudia zapletený do korupcia vrážd dostali doživotie, ktoré sa neskôr zmenilo na nútené práce.

Na druhý deň sa odohrali popravy. Mnohým ľuďom sa to ale nepáčilo. "S vládou sa nemá takto nakladať!" kričali mnohý, ale prekričali ich prívrženci revolúcie.

Prezident smutne pozeral z vezenia, čo sa deje s jeho krajinou. Všetko sa sprivatizovalo, aby sa naplnila štátna pokladnica, ktorá sa odhalila ako prázdna, hoci bola predtým plná. Všetko si rozkradli predstavitelia revolúcie a šírili lži, že to predtým kradla minulá vláda. Milióny ľudí bolo prepustených z práce. Štátne podniky boli predané zahraničným firmám. Absolútne sa prestalo pozerať na Monterove zásady, ktoré toto všetko zakazovali.

Postupom rokov krajina chradla a štát sa dostal do neuveriteľných dlhov. Dokonca si už ani nevládal udržiavať armádu a tak ju musel zrušiť. Toho využil zahraničný agresor.

Toho sa už ale ex-prezident Pohraničný nedožil. Zomrel vo väzení. Ani Krušak sa nedožil. Bol zastrelený behom jednej z mnohých revolúcií, ktoré nasledovali po tej jeho.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár.


Už ste čítali?