Čas revolúcie - časť 3.

Autor: Maroš Tažik | 9.3.2012 o 15:43 | (upravené 9.3.2012 o 16:37) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  60x

Dozvedeli sme sa, že bola zvolaná vládna porada, lebo sa na verejnosť dostali dokumenty citlivého charakteru. Teraz pokračovanie.   pozn. aut. všetky mená sú vymyslené a všetky zhody so skutočných svetom je čiste náhodná

Po prezidentovej pravici si sadol minister financií Branislav Pokoška a po ľavici Alan Krivý, minister obrany. Ďalej si už posadali Marián Starý - minister výstavby a rozvoja, Andrej Pomaranč, Alois Medený, Tichomír Pekár, Františka Jednoduchá - ministerka spravodlivosti, Svetlana Nováková - ministerka školstva, Soňa Skalná - ministerka zdravotníctva, Viola Horná - ministerka komunikácií, Sidónia Kováčová - ministerka práce a rodiny. Nakoniec sa ako víchor prirútil aj minister kultúry Pavol Divadelný. Málo upravený, uponáhľaný, ale predsa prišiel. Kde bol, sa ho nikto nepýtal.

Všetci si posadali na svoje miesta. Tvárili sa napäto, ostražito, panovala nervózna nálada. Prezident vedel, že nie sú spotený lebo by im bolo horúco. Všetci boli zohraná skupina, v ktorej si všetci kryli chrbát. Veľmi výnimočný jav vo svete politiky. Mnohí ľudia im to aj chválili.

Prezident sa na nich pokúsil usmiať, ale nešlo to. Sám bol celý meravý. Nervózne zarovnával papiere položené pred ním na tom veľkom stole.

"Takže, prehovoril prezident. Viola Horná sa na neho vyplašene pozrela. "Všetci vieme prečo sme sa tu zišli. Nastala istá situácia, ktorá nastať nemala." pokračoval.

"To si píšte, že nemala." vyskočila Sidónia Kováčová. "Prečo ste vôbec tie spisy zakladali."

"O tom s vami nebudem diskutovať." namietol prezident.

"Mal na to svoje dôvody." uštipačne poznamenal Marián Starý. Prezident sa na neho zamračil.

"Teraz je nesmierne dôležité, pán Starý, aby sme držali pokope. Tak ako sme to robili doteraz."

"Sme jasne vinný podľa nášho práva." zalamentovala Viola Horná. "Neviem ako to chcete riešiť."

"Nielen podľa práva, ale aj podľa svedomia verejnosti. Tí nám dajú v nasledujúcich voľbách." podotkol Alois Medený.

"Nečudovala by som sa, kebyže budú chcieť okamžité odstúpenie." poznamenala Sidónia Kováčová.

Medzitým Alan Krivý neustále klopkal perom o stôl. Prezidenta to znervózňovalo ešte viac. Už mu na to chcel niečo povedať, keď Krivý prehovoril.

"Mali by sme zdiskreditovať toho, kto tie dokumenty tam dal a spochybniť ich."

"Dobrý nápad." pochválila Soňa Skalná. "Ale pokiaľ viem, netušíme kto tie dokumenty vyvesil na sociálnu sieť, lebo to tam dal anonymne alebo pod pseudonymom? Nie som si istá." vtom sa obrátila k prezidentovi. "Alebo vieme kto to urobil?"

"Už po ňom pátrajú." kývol hlavou.

"Nejako im to dlho trvá."

"Viem, darí sa mu pred nami skrývať." prezident sa nehol viac nad stôl a prsty si na ňom preplietol. "Aj keď sa nám podarí dostať toho, kto to dal von, musím v prvom rade poprieť pravosť dokumentov a všetko vyvrátiť. Niečo podobné navrhoval aj pán Krivý. Musíme sa tváriť, že sa riadime Montérovými zásadami. Verejnosť si ich príliš osvojila."

"A ako to chcete urobiť?" opýtala sa Viola Horná.

"V tom som sa s vami chcel poradiť."

"Počkajte." prerušil ich Pavol Divadelný. "Na niečo som si spomenul. Nedáva náhodou Montero právo ľuďom násilne zvrhnúť vládu, keď poruší jeho zásady?"

Prezident a väčšina ministrov ešte viac zbledli, teda, ak to bolo možné.

"Povedal to, ale neskôr tiež povedal a zahrnul to do zásad, že násilný prevrat by mohol situáciu v štáte ešte viac zhoršiť." pripomenula Soňa Skalná.

Do miestnosti vtrhol člen bezpečnostnej služby.

"Keď je vládna porada, nesmie byť rušená." vstal prezident.

Bezpečák zastal, pozrel sa cez okno a potom znova na prezidenta. Ten v jeho očiach videl strach. "Pán prezident," hlesol. "V celom meste sú násilnosti a výtržnosti."

"Polícia si s tým poradí." unavene vyhlásil Andrej Pomaranč. Mal hlavu opretú o ruku a nezdalo sa, že by ho situácia vonku nejako vzrušovala.

"Polícia sa k nim pridala." ticho oznámil bezpečák.

Prezident sa vydesil a nebol jediný. "A čo armáda."

"Nie som si istý, ale radoví vojaci vypovedali poslušnosť. Teraz sedia na základniach."

Atmosféra v miestnosti zmrzla. Všetci vedeli jedno - ich éra vlády skončila. Vtom sa stalo niečo nepredstaviteľné a nepredvídateľné. Všetci začuli hlasné zasvišťanie, náraz a sklo sa rozletelo. Kúsky skla dopadli na stôl. Tí, ktorí sedeli pod oknami, ako náhle, keď si uvedomil čo sa deje, leteli pod stôl. Prezident sa otočil aj so svojím kreslom, ktorého ho chránilo pred úlomkami. Rýchlo sa porozhliadol okolo seba. Nezdalo sa, žeby bol niekto zranený.

"Čo sa to do pekla deje!" vykríkol Pavol Divadelný. Prezident mu nevedel odpovedať. Mal len domnienky. Lenže on mal zvyk, že jeho domnienky boli zvyčajne správne.

"Musíte utiecť!" kričal bezpečák.

"Ja proti jeho návrhu nemám nič." hlesol vydesene Alois Medený. Zatiaľ čo ministri skrčený utekali preč, ozvala sa streľba. Prezident ako jediný sa priblížil k oknu a nakúkol spoza neho. Rozvášnený dav preliezal plot paláca a so zbraňami útočili na palác samotný. Bezpečáci sa radšej rozpŕchli, než aby mal čeliť takej presile.

Prezident sa pustil do úteku. V tejto chvíli mu jeho mecenáši nepomôžu. Monterové zásady boli ako bič upletené na vládu. Montero sa snažil, aby jeho zásady boli presadené vo vládach na celom svete a preto zomrel. Svoj sen však stihol uskutočniť aspoň vo svojej domovskej krajine. Prvý prezident Apokryf bol jeho veľký obdivovateľ, pričom sám bol veľkou autoritou.

Ministri niekde zmizli. Prezident netušil kde. Už bol vzpriamený, nekrčil sa keď utekal chodbami palácu a keď sa dostal, k nejakému rohu, opatrne nakúkol za neho, či je vzduch čistý. Pri jednom takomto rohu sa zahľadel do hlavne pištole.

Pokračovanie v poslednej časti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár.


Už ste čítali?